Z Bolívie až do Brazílie

Ako každý rok, výmenní študenti dostávajú ponuky na rôzne výlety či zájazdy. Väčšinou to bývajú výlety v hosťovskej krajine ale tento rok malo brazílske rotary voľné miesta tak pozvali ľudí od nás z Bolívie. Zariaďovala to spoločnosť Terra Brasil na konkrétne miesta Pantanal a Bonito.

A predsalen sa človek Brazílie nechistá každý deň.

1. deň

Zo Santa Cruz sme odchádzali rovnakým autobusom, ako keď som šla do La Paz. Odchod bol o deviatej večer a do Brazílie, konkrétne na hranice, sme prišli približne o šiestej ráno. Vystáli sme si rad na hraniciach a ahoj Brazília.

Prišli sme do hotela, ubytovali sa, skočili rýchlo do bazéna a potom sme mali príležitosť vidieť prvé brazílske mesto, Corumba. Už tu bol vidieť značný rozdiel medzi Bolíviou a Brazíliou. Toto mesto bolo tiché, ale o to viac príjemné a milšie na pohľad. Žiadne smeti, milí ľudia. Boli sme sa prejsť, trochu sa tu poobzerať a ochutnať brazílske ACAI. To bolo niečo úžasné. Zvyšok dňa sme “prežili” v bazéne, čo bola jediná záchrana, keďže tam bolo asi 35 stupňov v tieni.

2. deň

Po prvej brazílskej noci sme sa naraňajkovali, stretli sme sa s vedúcim našej skupiny a vydali sme sa microbusom do Pantanal.

Už len prvý pohľad na toto miesto hovoril za všetko. Bolo ďaleko od všetkého.

Jeden hotel uprostred ničoho, vzdialený dve hodiny od mesta. Poobede sme mali možnosť spoznať ostatných výmenných študentov, s ktorými sme sa tu stretli, spoznať okolie a všetky jeho zákutia, oddychovať v bazéne a konečne si vychutnať čistý, pravý brazílsky vzduch. Bolo tu priam všetko. Divé prasiatka, kone, dokonca voľne poletujúce papagáje.

Na večeru konečne niečo iné, ako kura s ryžou. Po celom dni sme pravdepodobne všetci veľmi radi uvítali postele, no zaspávali sme s očakávaním, čo prinesie ďalší deň.

3. deň

Okolo pol siedmej ráno sme sa všetci zbehli na raňajky. Typické brazílske jedlá nechýbali a bolo si z čoho vyberať. Po raňajkách sme sa vybrali na prvú obhliadku džungle. Išli sme najprv asi 3 kilometre po lesnej ceste, až sme sa zrazu ocitli doslova, uprostred ničoho. Všade iba zeleň. Sprevádzal nás jeden domáci, ktorý sa tomu venuje približne 10 rokov. Počas chôdze nám rozprával o lesných zvieratách, rastlinách a o tom, ako to v džungli funguje. Bola tam rastlina, ktorá sa dokázala omotať okolo stromu, a po nejakom čase ho rozlomiť. Náš sprievodca nám ukázal, ako si kedysi cowboyi robili z jednej rastliny nádobky na pitie a vianočný stromček zároveň.

Mohli sme ochutnať lesné ovocie a vidieť malé kokosové orechy. Sem-tam sa k nám prikradlo nejaké zvieratko alebo sme ho len tak zahliadli.

Po brazílskom obede sme mali pauzu a mohli sme oddychovať v sieťach alebo v bazéne. Večer sme sa znova vydali do divočiny, no tentoraz po tme. Náš sprievodca nám povedal, že v aute a v skupine je to v poriadku, ale veľa ľudí tu už zomrelo. Lebo riskovali a išli sami. Povedal, citujem, že ich tie zvery požrali. Preto aj ľudia, ktorí tu žijú, majú pri sebe zbraň pre prípad núdze. Keď sme prechádzali cez rôzne malé riečky, mohli sme vidieť naozajstné aligátory. Verte mi, nebolo ich ani málo a neboli ani malé.

Po návrate sme mali večeru a voľný program, takže sme mohli hrať karty či ujsť do bazéna. A tak sa skončil ďalší brazílsky deň.

4. deň

Ešte večer sme sa dohodli, že kto by chcel vidieť východ slnka, môže vstať o piatej ráno a ísť s ostatnými sledovať. A nielenže sme videli pekný východ slnka, ale mali sme možnosť pozorovať aj miznúce hviezdy.

Po skorších raňajkách sa naša skupina vydala na plavbu menšou drevenou loďkou po prúde rieky.

Aj tu sme mohli vidieť množstvo zvierat, tukany, opice a ďalšieho aligátora. Počasie nám prialo, takže sme boli vyhriati až prehriati od slnka. Celé to trvalo asi 2 a pol hodiny, preto sme si po návrate neželali nič iné, iba bazén, v ktorom sme vydržali až do obeda. Po obede sme išli ku tej istej rieke, no tentoraz sme mohli loviť pirane. Ulovila som dve!!

A to neboli ani klasické udice, ale také tie drevené, ktoré majú na konci návnadu a háčik, ktorým keď trhnete, niečo ulovíte. Následne som sa naučila, ako rybu očistiť od šupín a vnútorností. Ďalší domáci ma pochválil so slovami, že ak žena dokáže správne očistiť rybu, môže sa vydať. Asi som na dobrej ceste.

Niektorým ľuďom sa nepodarilo uloviť piraňu, ale aligátora, ktorého sme síce potom pustili,  ale aj to sa počíta. Po rybárčení sme dostali ponuku dotkni sa aligátora, presnejšie jeho chvosta. Takže áno, oficiálne môžem prehlásiť, že som sa dotkla naozajstného aligátora z divočiny.

Následne sme absolvovali jazdu na koni a ochutnali osviežujúci nápoj z byliniek Terere.

Po návrate na hotel nás opäť zlákal bazén, ale aj večera, ktorá bola ako vždy, skvelá a bolo si z čoho vyberať. Takisto aj naše pirane.

Krásny deň, tentoraz s východom aj západom slnka, bol za nami.

5. deň

Ráno sme mali naplánovaný odchod. Ešte predtým sme absolvovali kratšiu prechádzku cez džungľu. V jednej časti lesa nám domáci = sprievodca povedal, že si máme zdvihnúť svoje tašky nad hlavu a kráčať ako najrýchlejšie môžeme, lebo tu žije množstvo divej zvery, najmä  hadov, a niečo by nás mohlo napadnúť. Myslím, že po tomto všetci zobrali svoje tašky aj nohy na plecia a doslova utekali. Po návrate a vypití asi všetkej vody sme dobalili kufre, zjedli obed a vydali sa objavovať ďalšie mesto v Brazílii.

Povedať zbohom tejto nádhernej časti Brazílie bolo ťažké, tak ako aj ľuďom, či personálu, ktorý sme tu spoznali. Trochu smutní sme teda nasadli do autobusu a užívali si posledné výhľady na túto neobyčajnú krajinu.

Na ďalšie miesto výletu sme dorazili okolo šiestej večer. Prvá vec, ktorá každého zaujímala, bol bazén. Vedúci nám na večeru objednali pizzu, ktorú rozdelili po izbách. Po nej sme už  všetci uvítali spánok a snívali o ďalšom dni.

6. deň

Po ďalších brazílskych raňajkách sme mali naplánovaný výlet k vodopádom. Opäť sme sa dostali na miesto obklopené samou zeleňou.

Každý sme dostali záchrannú vestu a topánky do vody. Po kratšej ceste autom a asi 20 minútach chôdze sme prišli k prvému vodopádu. Celkovo ich bolo naplánovaných 7. Všetko bolo ako z rozprávky. Krištáľovo čistá, ľadová voda. Najlepšie na tom všetkom bolo, že sme sa tam mohli okúpať. Pri jednom vodopáde, o ktorom sa hovorí, že človeku splní jedno prianie, sme sa dozvedeli aj miestnu legendu. Bola o dievčine, ktorá si priala získať svojho vysnívaného muža. Či už sa jej to prianie splnilo alebo nie, je otázne. Z kameňa za vodopádom je totiž vytvarovaná časť mužského tela. Asi všetci viete, ktorá. Takže bohvie, čo si dievčina z legendy naozaj priala. Každým ďalším vodopádom sme sa blížili k tomu najlepšiemu. Miestu, kde sa dalo skákať do vody. Plošina vysoká asi 6 metrov a voda s približne podobnou hĺbkou. Všetci sme si to užili, skákali sme a kričali, ako malé deti. S vlajkami či bez nich. Potom sme sa vrátili, naobedovali sa a konečne si trochu oddýchli. Opäť sme mali skvelú príležitosť spoznať ďalších ľudí z rotary, ktorí tu boli s inou agentúrou. Boli sme doslova ako jedna veľká rodina. Spoznala som ľudí z Indie a z Taiwanu, a zabávali sme sa na nadávaní a predstavovaní sa v ich jazyku.

Cestou do hotela sme mali naplánovanú ešte jednu aktivitu. Urobiť si fotku s hadom. Zastavili sme sa teda u jedného pána, ktorý chová hady tak, ako niektorí z nás chovajú psy či mačky. Len tak mimochodom nám spomenul, že bol tiež výmenný študent, ktorý odišiel do Austrálie, a tam sa prvýkrát zamiloval do hadov. Povedal, že to bolo vďaka jednému pocestnému, ktorý ponúkal fotenie s hadmi, a tiež nám priblížil rôzne zaujímavosti z ich života. Vtedy vraj pochopil, aké sú hady kvôli ľuďom ohrozené, a rozhodol sa pomáhať im. Jeho rozprávanie bolo natoľko pútavé a zaujímavé, s rôznymi frázami zo všetkých svetových jazykov, že sme si ani nevšimli, že tam sedíme už takmer 3 hodiny.

Po ďalšom skvele strávenom dni, brazílskych  sušienkach, úžasnom brazílskom ACAÍ a brazílskej káve, sme sa zaspávajúc tešili na nasledujúce ráno.

7. deň

V to ráno sme mali naplánovaný výlet do jednej jaskyne Gruta do Lago Azul, čo v preklade znamená Jaskyňa modrého jazera. Všetci sme dostali veľmi elegantne prilby so sieťkou na hlavu a zišli sme asi 300 schodov do jaskyne, či skôr priepasti. Mohli sme tam vidieť rôzne vytvarované stalagmity a stalaktity, no to najlepšie nás čakalo na dne jaskyne.

Tyrkysovo modré jazero. Sprievodkyňa nám povedala, že vďaka dopadu a následnému odrazu svetla od vody, sa vytvára očný klam. Voda hlboká 12 metrov sa človeku potom zdá ako polmetrová. V najhlbšom mieste bola hĺbka okolo 60 metrov. Po opätovnom zdolaní tých 300 schodov sme vyšli na povrch, počkali na ďalšiu skupinu, zatiaľ urobili pár fotiek a potom pokračovali na ďalšie dohodnuté miesto.

Splavovať rieku. RAFTING. Všetci sme dostali záchranné vesty, vypočuli si pravidlá a nasadli na naše rafty. Boli sme rozdelení do viacerých skupín s našimi vedúcimi a s jedným hlavným veslárom. Pri veslovaní sme sa striedali, popritom sme jedli ovocie z miestneho lesa, ktoré domáci pre nás nazbierali, a užívali si jazdu. Celkovo sme prešli 3 vodopády, vo vode som sa ocitla 2 razy, z toho jeden nie mojou vinou. Lebo predsa bitky na lodiach a súperenie o to, kto bude prvý, je najlepšie, hlavne, keď chcete ukradnúť veslo druhej posádke alebo preskočiť na druhý čln k susedom. Mokrí sme boli všetci do nitky a keďže včera bol hrozný lejak, voda bola ľadová. Ale aj napriek tomu to bolo skvelé a nik sa nesťažoval.

Prišli sme do hotela, osprchovali sa a šli do centra. Tam sme znova jedli ACAÍ, hrali biliard a prechádzali sa po miestnych obchodoch. Neskôr sme sa zastavili v jednej reštaurácii, kde sme ochutnali mäso z naozajstného aligátora. Musím povedať, že bolo naozaj výborné. Niečo ako kombinácia kuracieho a rybacieho. Takže stálo to za to.

Večer sme si zahrali nejaké hry, rozprávali sa, hrali na gitaru a s dobrým pocitom a úplne plným žalúdkom zaspávali.

8. deň

Asi ten najlepší. Ráno sme odchádzali ako zvyčajne. Prišli sme k rieke, ktorá sa volala Rio da Praia. Mali sme na sebe neoprén a veci na šnorchlovanie. Pred týmto výletom sme sa museli všetci riadne osprchovať, pretože fauna a flóra v rieke je veľmi citlivá, a všetkými krémami a repelentmi by sme jej mohli uškodiť. Prvá zastávka bola vo vyhradenom priestranstve pri rieke, kde sme sa učili správne používať našu výstroj. Po tomto všetkom sme sa konečne mohli vydať na ozajstné splavovanie rieky. Keďže sme mali neoprén a boli unášaní prúdom rieky, bolo to ako ležať na hladine. Bolo to úžasné. Priezračná voda a v nej množstvo malých či veľkých rybiek, na dne piesok a maličké mušle, a na brehu rieky nedotknutá zeleň a ticho. Bolo to neuveriteľné. Nemuseli ste robiť nič, iba sa pozerať a snívať o čomkoľvek ste len chceli.

Po skončení tohto všetkého sme sa vrátili a naobedovali sa. Cestou do hotela sme sa zabávali vypĺňaním dotazníka o tom, kto je najväčší spachtoš, kto chodí vždy neskoro a podobne. Keď sme dorazili do hotela, mali sme sa pripraviť na Talent show a na náš posledný spoločný večer.

Všetko bolo naplánované v jednej miestnej reštaurácii. Po večeri sme najprv začali s vyhodnocovaním dotazníka, pri ktorom sme sa naozaj nasmiali, keďže niektorí ľudia boli spomenutí viac než trikrát, napríklad za dobrých spevákov, a za odmenu mali pred všetkými spievať. Potom sa začala Talent show. Ďalšia naozaj vtipná vec. Vidieť naživo „gangnam style“ či francúzsky, nemecký alebo dokonca čínsky rap, sa človeku nepodarí veľmi často. A ani to, ako sa ostatní snažia spievať tiež. Po tomto všetkom sme si spoločne zatancovali macarenu a vrátili sa naspäť do hotela. Večierka bola výnimočne do tretej rána. Takže sme boli von, hrali na gitaru a užívali si posledné chvíle.

10. deň

Ráno bolo ťažké. Všetci sme sa lúčili, niektorí plakali, iní sa smiali alebo sa aspoň snažili. Nie každý deň máte možnosť spoznať ľudí z iných krajín, hoci viete, že ich už pravdepodobne nikdy neuvidíte. Ale aj to sa ráta. Mne určite.

Cestou domov sme si všetci spomínali na to najlepšie, a s úsmevom alebo slzami pomaly opustili túto naozaj krásnu krajinu.

Dodatok

-ľudia z Mexika sú úžasní a to som zistila za jeden deň

-naši vedúci z Brazílie boli rovnako blázniví ako my, a o to viac to bola sranda

-keď sa hráte na schovávačku, dávajte pozor na ploty, jazero a vlastne na všetko, ak je tma

-nie, portugalčina nie je podobná španielčine, najmä keď neviete dobre ani po španielsky

-hady sú naozaj pekné zvieratá

-tance latinskej Ameriky sú úžasné

-rovnako aj hudba

-brazílske jedlo je neuveriteľné a to nemusíte mať ani hlad

-ak sa bojíte pavúkov, nechoďte do Brazílie, sú tu také typické, chlpaté, s priemerom asi 10cm

A takýto bol výlet do Brazílie. Dúfam, že všetky jej časti sú rovnako skvelé, a že budem mať ešte niekedy možnosť vrátiť sa sem. Takže ďakujem vám všetkým za všetko.

Snáď dostanem možnosť vrátiť sa a stretnúť sa so všetkými znova.

Majte krásny deň. Lenka.

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

Create a free website or blog at WordPress.com.

Up ↑

%d bloggers like this: