Výlet do La Paz

V piatok večer som sa ocitla aj s mojou rodinou na preplnenej, autobusovej stanici v Santa Cruz. Táto stanici vyzerala asi ako vlaková stanica v Bratislave len tu boli autobusy a viac hluku. 


Cestovali sme približne 18 hodín a to z dôvodu že asi 3/4 cesty je cez kopce. Bolo to veľmi podobné slovenskému Šturcu alebo cestám po ktorých zostupujete k chorvátskemu moru. Sedačky v autobuse boli skvelé, naozaj sa na nich dalo spať. Takže to bolo naozaj plus. 

Prechádzali sme pomedzi kopce rôznych farieb konkrétne zelených žltých a červených. 
 


Moja mama mi vysvetlila že preto má bolívíska vlajka, práve tieto farby. 


Cesta mi vcelku utiekla a ja som konečne uvidela La Paz. 


Po ubytovaní a následnej večeri som ale vcelku rada privítala spánok. 


Po skorých raňajkách sme šli na miestne trhovisko ktoré by som prirovnala ku martinskej tržnici ale asi tak 30 násobnej. Plné ulice ľudí, áut, taxíkov, autobusov a hroznej zimi. Ochutnala som miestne jedlo a pitie ktoré mi síce nechutilo ale budiš. 


Kedže La Paz sa nachádza vo výške presne 3640mnm, (pre porovnanie Martin 395mnm), bolo tam ráno okolo 2 stupňov a prvá vec ktorú som si kúpila bol zimný kabát. Veľa ľudí, napríklad môj otec, mal veľké problémy s dýchaním a žalúdkom. Bolo to práve z dôvodu nadmorskej výšky. Pri pohľade naňho som bola rada že táto “vyróza” sa mi oblúkom vyhla. Ale napriek tomu som konečne vyskúšala, tu legálnu, drogu. “COCA”. 

Áno, ooo Bože,  “žviachala som” 

Úprimne, čakala som viac. Bolo to ako slabá anestéza pred trhaním zubov. Také jemné trpnutie v ústach. Ale aj tak to bolo zaujímavé. 


Poobede sme sa všetci vybrali do 80 km vzdialeného miesta nazývané “TIAHUANACO”. (Aj tak tá cesta trvala neuveriteľné 2 hodiny). 

Je to jedno z najfamóznejších miest celej Bolívie. Je to bývalé mesto v Andách, starovekého národa Inkov. Dokonca patrí do svetového dedičstva UNESCO. 


Úprimne, pred týmto výletom som o ňom netušila ale bolo to naozaj nádherne. Obrovská planina s množstvom odlišných sôch, pozostatkov pyramíd, schodísk a omnoho viac. 


Dokonca som objavila kvetiny podobné našim. Bohvie ako sa v skutočnosti volajú. 


Po dlhom chodení, sme si dali obed a išli naspäť do La Paz. 

 Polievka, “quinoa”, ktorá na moje prekvapenie pochádza odtiaľto. 

Večer sme sa išli previesť miestnou lanovkou, z ktorej bol krásny výhľad na celé mesto. 


Túto vecičku tu ľudia využívajú omnoho viac lebo je to lacné a naozaj rýchle v porovnaní s autom. Keď sa mi naskytol pohľad na mesto zhora až potom som si uvedomila aké je odlišné od Santa Cruz. 


Samý kameň. Nieže by Santa Cruz prekypovalo zeleňou ale aj tak. Tu bolo asi 98% domov bez záhrady alebo akýchkoľvek náznakov prírody ak neberieme do úvahy okolité kopce. Ale aj tak to bol krásny pohľad. 

Ďalšie ráno sme narýchlo vybavili nejaké veci pretože viac-menej, hlavným dôvodom tejto cesty bolo vybavenie víz pre moju rodinu a nastúpili do taxíku. Vtedy som si uvedomila, že byť šoférom v tomto meste si žiada kus odvahy, pevné nervy a najlepšie auto, ktoré nemá mechanické radenie. Lebo tu sú cesty hore alebo dole žiadne roviny ale poriadne zrázy. Presne ako chorvátske uličky alebo aj horšie. 


Následne sme znova nastúpili do autobusu a vydali sa naspäť do Santa Cruz. 

Majte pekny deň, Lenka

Advertisements

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

Create a free website or blog at WordPress.com.

Up ↑

%d bloggers like this: