2 týždne a mínus 2kg 

V sobotu to bolo presne dva týždne čo som v Bolívii.  A aj tak som z tohto mesta nevidela viac ako pätinu. Moja španielčina sa lepší ale stále to nieje žiadna výhra. Aj napriek tomu že som tu tak krátko som dokázala ešte aj chudnúť. Cvičením to ale nebolo. 

Takmer ako každý výmenný študent som mala problém so žalúdkom. Čo sa dalo čakať je to opačná strana zemegule, doslova. Iná voda, iné jedlo, iná klíma a tak ďalej. Preto som viac ako týždeň do seba nemohla dostať nič viac ako kupovanú vodu a aj tá sa niekedy s mojím žalúdkom hádala. Lieky zo Slovenska som mala ale tie sa rýchlo minuli, tak šup do lekárne pre nejaké juhoamerické. Našťastie, je to teraz v poriadku a konečne si môžem užívať bolívíske jedlo. 

Rodina a ich zvyky:

Len vopred upozorňujem že v článkoch oslovujem mama a otec svojich host rodičov. V skutočnosti to tak ale nieje. Volám ich krstnými menami len pri písaní a vysvetľovaní aj iným ľudom je to rýchlejšie hovoriť mama a otec. A určite by ste sa aj vy strácali kebyže ich oslavujem Yoyi a Joselito. 
Minulú nedeľu, ako je tu zvykom, som bola s mojou rodinou v kostole. So všetkou počestnosťou niesom veľmi pobožne založený človek ale aj tak som dobrovoľne v nedeľu vstala o 6:15 a šla s nimi. Úprimne, bolo to celkom nudné vzhľadom k tomu že som nerozumela okrem pár slov takmer nič. Znova som ale spoznala asi 15 nových ľudí, ktorí ma vrúcne privítali. 

Keďže je to dosť nábožensky založená krajina, takmer pred každým jedlom sa modlíme. To som aj očakávala ale všetko čo sa pred danými chodmy hovorí ja nerozumiem, takže iba počúvam. Ďalšími členmi rodiny sú momentálne starký ,otec mojej host mamy Yoyi, ktorý býva v Sucre ale teraz je u nás a jeho manželka a jej sestra. Všetci sú naozaj zhovorčiví a vtipní a snažia sa komunikovať takže ma to teší. 

Keďže minuly týždeň som mala stretnutie so všetkými výmennými študentami v mojom meste, tak teraz sme mali stretnutie, konkrétne večeru, v dome u jedného z členov len s mojim miestnym rotary klubom ktorý sa volá Amboro a jeho všetkými členmi. Konkrétne v mojom klube sme 5 študenti. Sprava dole Shardey z Floridy, Margot z Francúzska, ja (ako jediná v celej Bolívii) zo Slovenska a Marcus z Dánska. V strede, vedúca nášho rotary klubu Marlene, po jej pravici, Domi z Francúzska a naľavo Ramona zo Švajčiarska. 


Na tomto stretnutí nás privítali a popriali veľa štastia. Všetci, naozaj všetci boli milí až prehnane. (Myslím to ale v dobrom). 


Po výbornej večeri i keď môj žalúdok nebol nadšený, som šla domov. Pôvodne ma mali vyzdvihnúť host rodičia ale nakoniec som vcelku ľahko ponavigovala jedného člena klubu a dostala som sa vpohode domov. (Navigátorské schopnosti nesklamali 😄 dokonca ani po tme). 

Na ďaľší deň sme išli aj s otcovým bratrancom a mojim bratom do otcovej roboty, v skutočnosti to nebolo ďaleko ale pri stave ich ciest a prevámke to trvalo vyše hodiny. 

Tu je tá cesta ešte vpohode. 

Doteraz som nepochopila význam tej návštevy ale všetci ma poznali a vítali sa somnou. Po ceste naspäť sme sa zastavili u mojej mami v jej robote. Tam ma takisto všetci poznali, ako inak. Zoznámila som sa ale s jej vedúcimi, ktorí hovorili po anglicky čo bolo doslova krásne a nečakané vyslobodenie. Hovorili o svojich dcérach, ktoré boli tiež na výmene a hneď ma vzápätí pozvali na večeru k nim domov že keď budem mať čas. 

Po obede, ktorý vyzeral takto,

Ako to vyzerá tak to aj chutilo, naštastie to nebolo jediné v ponuke. 😆

 som mala prvú hodinu španielčiny kvôli, ktorej som musela vymeškať školu lebo vyučovanie mám poobede. Šlo to fajn aj učiteľ je veľmi milý i keď prvý odhad mi skôr sedel na profesora, ktorý vás nenechá prejsť skúškou aj keď by ho to stálo život. Napriek tomu to bolo naozaj super. 
V nedeľu sa rodičia vybrali do kostola. Ja som ostala doma čo ma viac ako len potešilo. Mali sme spoločné raňajky na ktorých sa vždy jedia Salteñas ale ja nie lebo mi to veľmi nechutí. (Ostala som verná müsli). 


Je to sladko slané cesto, plnené syrom alebo kuracím mäsom a zeleninou a vypražené v oleji. K tomu sme mali banánovo jablkový shake s vajíčkami a mliekom. Viem, zvláštna kombinácia pre niekoho ale tu to tak proste je. (Ale jedlu sa chcem povenovať samostatne lebo toho je veľa.)

Poobede som dostala voľnú ruku a navarila som im prvé slovenské jedlo, kurací perkelt. Všetkým chutil čo som bola veľmi potešená.


 Večer sme šli celá rodina do obchodného centra kde som mala skvelú, naozaj KOKOSOVÚ zmrzlinu 

Jojo chutila by ti 😌

a naozaj úžasný kornútok. Tie slovenské sa môžu…tieto tu dávajú automaticky nemusíte platiť za “sladký” navyše. 

Následne sme šli do zábavnej zóny kde sme sa všetci nasmiali. Boli tu hry od výmyslu sveta.


 Bowling, bicykle, walking dead “strieľačky”.


 Nikdy by som nepovedala že ma niečo také, bude tak baviť. Opak bol pravdou. A konečne som dostala šancu šoférovať motorku. 


Následne sme šli na film Valerian and the City of a Thousand Planets s anglickým dabingom, kvôli mne a španielskými titulkami. No a také sedenie to ste fakt videli iba vo filmoch. 


Posuvné, mäkkučké (až tak že moja mama zaspala počas filmu 😄) sedačkové matrace že viac-menej ležíte ale možte aj sedieť a obrovská tácka na ktorú Vám prinesú jedlo, ktoré ste si objednali pri pokladni. Moskva sa so svojimi novými sedačkami môže chváliť asi tak nikde. 

To by bolo asi všetko, tak užívajte a držte sa. 

Lenka 

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

Create a free website or blog at WordPress.com.

Up ↑

%d bloggers like this: