Cesta z Prahy za oceán.

Po troj hodinovej ceste, rozlúčke s rodinou a hlavne “príjemnom” privítaní personálu pri gate typu že idem posledná som nastúpila do lietadla kde ma naozaj privítala už španielska letuška.

Let bol vpohode ale po vystúpení do úplne prázdnej haly v Madride bez označenia to bolo trochu tažšie. Nie veľmi ochotný pán mi vysvetlil kde mám ísť. Noc som strávila v oddychovom lounge a po 12 hodinách čakania som išla hľadať gate do Miami. Podľa tvrdenia recepčného v lounge mi to malo trvať maximálne 15 minút ale ja som sa vydala smerom síce Miamským ale na opačnej strane terminálu a hlavne s inou leteckou spoločnosťou. Po nájdení gatu a vcelku pokojnom 8-hodinovom lete som vystúpila v Miami. Prešla som prvotnou kontrolou odtlačkov a fotením sa a dúfala som že všetko bude fajn.

IMG_7789
Asi nie.
Pri ďalšej kontrole v obrovskej hale kde bolo asi 200 ľudí mi pán vysvetlil že moja ESTA (čo je ako keby prechodné vízum) nieje vporiadku a povedal že sa to stáva a že mám počkať. Objavil sa ďalší policajt ktorý ma viedol mimo kontrôl do inej miestnosti. A predstavte si plnú halu a tie pohľady ľudí ktorí vás vidia kráčať s policajtom za chrbtom. V miestnosti bolo zopár ľudí a ďalšia policajtka. Ak ste niekedy videli film Posledné Vianoce s usmievavou černoškou tak táto bola úplný a hlavne nepríjemný opak. A to som na ňu ani neprehovorila. Jediné skonštatovanie bolo že “Bolivia ha”.
5 a pol hodinové čakanie a strachovanie sa či vôbec stihnem ďalšie lietadlo prerušil vcelku milý policajt ktorý zavolal v miestnosti moje krstné meno. Zrazu akási nádej. Pán mi vysvetlil že problém je v tom že platba za ESTU

bola zamietnutá a preto ma nemajú v systéme. Zvláštne že v Prahe bolo všetko vporiadku. Povedal že jediná možnosť je vyplniť online formulár znova a to u neho v kancelárii. Škoda že práve vtedy keď som to potrebovala ich počítač to nechcel akceptovať. Tak telefonát na Slovensko a prosenia mami nech to vyplní za mňa a pošle identifikačné číslo formuláru. Po minení 14€ za telefonát ktorý netrval ani 10 minút som iba čakala a rozprávala sa s policajtom z ktorého sa vykľul vcelku milý a chápavý človek. Keď mi moja mama poslala číslo formuláru som si nemyslela že môže existovať krajšia veta od chlapa pre ženu ako keď mi pán povedal
“we got it little girl”.

A Bolo to. A ja som sa po poďakovaní a rozlúčení vydala k môjmu gatu ku ktorému som chvíľami utekala a chvíľami kráčala.
Po ceste som kecala s chalanom v trafike a s dvomi ďalšími výmennými študentami ktorí ma dobehli ale išli iným smerom do Brazílie. A znova som prišla posledná do lietadla aká to sranda.
Po pristátí v La Paz a následnom pokračovaní do Santa cruz ma privítal príjemný usmievavý bolívíčan s otázkou typu či som zo Slovinska. Ja som mu s úsmevom odpovedala že nie.
Prešla som poslednou kontrolou a už sa ocitla v objatiach mojej novej host rodiny.

PS: “Ak nájdete v živote cestu bez prekážok, určite nevedie nikam. ”

V tomto prípade vcelku trefné.

IMG_7861

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s

Create a free website or blog at WordPress.com.

Up ↑

%d bloggers like this: